Veľmi ma teší, že v

Veľmi ma teší, že v chove oviec existujú ľudia, ktorí pristupujú k týmto zvieratám s úctou, vďakou a láskou. Ovca domáca je jedno z prvých domestifikovaných zvierat vôbec a ako taká bola súčasťou bytia človeka: ovca bola závislá od človeka a človek od ovce. Tento symbiotický vzťah odrážal i titul starých faraónov, ktorí sa nechávali titulovať “pastier”, čo krásne vyjadruje akou dôležitou spolupútničkou života archaického človeka bola ovca. Postmoderní ľudia stratili túto úctu, vďaku a lásku k týmto znamenitým zvieratám. Vďaka Bohu za ľudí ako je pani Gabriela Žitníková, skrze ktorú môžeme ovečky vnímať aj inak. A práve vďaka pani Gábine som spoznal (zatiaľ len cez dopisovanie) pána Havla, autora tejto stránky, popularizátora ručného strihania oviec.
Kontakt s ním bol pre mňa požehnaním a jeho vedenie strihať ovce pôvodným spôsobom – teda ručne – s novými vychytávkami sa stáva zážitkom, ktorý vrele odporúčam všetkým chovateľom oviec, ktorí ovcu vnímajú ako súčasť svojho bytia. Veľká vďaka pán Havel.

Leave a Reply